Keď pred miliónmi rokov nastal v Atlantiku výbuch lávy, vznikol tu 5 000 metrov vysoký lávový masív, z ktorého dnes vidíme len jeho časť ako ostrov. Ostrov, ktorý si dnes vystačí s vlastnými prostriedkami. Má niekoľko elektrární (vodné a veterné), úrodnú pôdu a more plné rýb.
Tunajšou rybacou špecialitou je ryba ESPADA – prezývaná čierny mečúň. Pomerne veľká škaredá ryba s vypuklými očami, ktorá žije v hĺbkach jeden až dva kilometre a ktorá sa loví iba v noci. To preto, že ona sama sa vydáva na lov, a tak sa musí presunúť do hĺbky okolo 500 metrov, čo je prijateľná hĺbka aj pre rybárov. Vyskytuje sa iba u Madeiry a Japonska.
Ľudia sa tu živia prevažne cestovným ruchom, rybolovom, pestovaním plodín a výrobou vína. Každý si obrába ten svoj kúsok pôdy a pestuje ovocie a zeleninu. na okrasné záhradky nezostáva príliš veľa miesta. Navyše v kopcovitom teréne sú políčka terasovito členené a obrábanie je preto fyzicky dosť náročné. Kvetiny sú väčšinou v kvetináčoch okolo domu na vydláždenej terase. Pôvodným štýlom domov bola biela fasáda s čadičovými obkladmi, napr. okolo okien a dverí. Moderné hotely majú aj okrasné záhrady, napríklad v západnej časti Funchalu, ale priestor je obmedzený, nie je kam posunúť hranice. Rozloha ostrova 740 km² zostáva nemenná.
Sladké madeirské likérové víno pochádza z odrody Malvázie, ktorú nechal v roku 1440 priviesť princ Jindřich Moreplavec z Kréty. Jedná sa o veľmi odolnú a svetovo uznávanú odrodu. Vďaka svojej strategickej polohe na obchodnej ceste medzi Afrikou a Amerikou sa Madeira stala ideálnym miestom pre doplnenie zásob vody a potravín. Rozkvital tu čulý obchod. Preto tu aj dnes nájdete toľko vecí, ktorých pôvod je z ďalekých krajín. Obchodovalo sa aj s ľudskou pracovnou silou. Ako je všeobecne známe, kedysi lode poháňali otroci. Počiatkom 16. storočia vznikli „domy otrokov“ (Casa dos Escravos), dnes by sme povedali, že akási agentúra na predaj otrokov. a taktiež sa v tom čase začali otroci vyvážať do Ameriky.
Víno na Madeire je vždy sladšie, aj keď je suché alebo polosuché. Vek základného miestneho vína je 3 roky, ďalšie sa stáča po 5, 10 a 15 rokoch. Existujú aj ročníkové vína, z ktorých najstaršie je z roku 1850. Výrobe likérového vína predchádza zaujímavá história. Ako vždy je to o náhode… po založení viníc začala výroba stolového vína, ktoré sa vyvážalo až do Japonska. Aby sa cestou neskazilo, pridávala sa do neho pálenka. Keď raz Japonsko odmietlo zásielku s tým, že je skazená, kapitán prikázal námorníkom vyliať sudy do mora. Tí najskôr ochutnali, než rozkaz počúvli, a objavili tak lahodnú chuť sladkého moku. Nejaký čas to trvalo, než zistili, čo sa vlastne s vínom v sudoch na lodi stalo, keď na nich pražilo slnko. Lode vracajúce sa zo severských oblastí mali totiž víno naozaj skazené (na rozdiel od lodí vracajúcich sa z teplých oblastí). Tak vznikla prvá výroba likérového vína. Dodnes je to veľká veda, hlavne v rámci výroby podomácky. Aby víno vo vysokých teplotách správne dozrelo, najprv bolo uskladnené na najvyššom a zároveň najteplejšom poschodí, po pridaní pálenky – zhruba po roku – sa stáčalo do sudov o poschodie nižšie, a to celé sa potom zopakovalo minimálne ešte raz.
Na Madeire kúpite aj ročníkové vína pod názvom RESERVA, to keď bola úroda skutočne vynikajúca, alebo vína Rain Water, čo je pre zmenu víno riedené vodou – vínny strik. Aj ten má svoju úsmevnú históriu – námorníci upíjali víno, čo na lodiach prevážali. Aby sa na to neprišlo, dolievali obsah dažďovou vodou. Portské víno dozrieva naopak v chladných priestoroch, skladuje sa naležato a jeho chuť sa po rokoch mení.
GPS: 32°41'44.7"N 16°46'33.8"W
Text a foto: Monika Babická
Preklad: O. Maňáková
