Ostrov v Atlantiku, kde vďaka vlhku, teplu a úrodnej pôde môžete pestovať takmer čokoľvek. Kde sa berie voda vhodná na zavlažovanie a na akom princípe vlastne všetko funguje?
Ostrov v Atlantiku, kde vďaka vlhku, teplu a úrodnej pôde môžete pestovať takmer čokoľvek. Kde sa berie voda vhodná na zavlažovanie a na akom princípe vlastne všetko funguje?
Madeira znamená „drevo“ a z toho pochádza aj názov ostrova. Práve husté stromy boli to prvé, čo stroskotaní moreplavci v roku 1419 objavili. Vlny Atlantiku ich síce v búrke zaniesli najskôr k ostrovu, ktorému dali meno Porto Santo (Svätý ostrov) ako vďaku za záchranu životov, až potom objavili ďalší ostrov, ktorý pomenovali Madeira.
Zopár rokov po objavení ostrova sa začalo jeho osídľovanie, najprv námorníkmi, otrokmi a trestancami. Kvôli obydliam a poliam bolo potrebné vykácať stromy, a tým získať vhodné plochy. Potom už chýbala len voda na zavlažovanie… Museli sa teda vydať hlbšie do hôr, kde zistili, že všetka prírodná voda, ktorá stačí pre závlahu celého ostrova, sa nachádza práve tu, v horských pásmach.
Horské pásma tu dosahujú slušné nadmorské výšky a stále sú husto zalesnené. Pôvodnou rastlinou tu boli a dodnes súvavrínové stromy. v horách vznikli tzv. samozavlažovacie lesy, teda lesy pralesového typu, v ktorých sa na kožovitých listoch miestnej vegetácie zráža všadeprítomná hmla a tá následne steká do pôdy, čím ju vlastne zavlažuje. Takéto lesy sa vyskytujú na severných svahoch v nadmorskej výške 300 až 1400 metrov a na južných svahoch vo výške 700 až 1600 metrov. Jedná sa o oblasti Santana, Riberio Frio a Encumeada.
Aby sa mohla voda z hôr získať, bolo potrebné vybudovať vodiace kanály, vyústiť ich do rezervoárov a tým zaistiť prísun pitnej vody. a tak sa v roku 1461 začala výstavba vodiacich kanálov známych tiež ako levády. Názov pochádza z portugalského levar – niesť, prenášať. Kanály sú vybudované po vrstevniciach v miernom sklone, pri vrchole úzke, smerom k päte hory sa rozširujú a navyše sa tam museli vysekať aj žľaby. Tie najstaršie levády spoznáte podľa toho, že sú vyložené kameňom, ktorého tu bolo vďaka sopečnému masívu viac než dosť. Neskôr sa levády kvôli spevneniu vylievali betónom. Spočiatku bola táto práca veľmi náročná, po vyrúbaní stromov totiž došlo k narušeniu pôdy a jej zosuvom. za roky práce tak vznikol unikátny systém levád.
V roku 1900 bolo registrovaných viac ako 200 levád s dĺžkou 1000 km, dnes je ich dĺžka viac ako 2000 km. a to nepočítam desiatky kilometrov tunelov. Levády dnes dodávajú vodu do obývaných oblastí vrátane hotelových komplexov. Aby všetko fungovalo, je potrebná nielen ľudská ruka, ale tiež zákon o ich využívaní. o chod levád, ich prepojenie (zvislé aj vodorovné), čistotu a odtok vody do ďalších oblastí sa starajú „levadeiros“. Zákon stanovuje výšku poplatku, ktorá sa odvíja od veľkosti pozemku, jeho umiestnenia a spôsobu využitia. Pre súkromné účely sú ceny nižšie, 20–100 eur ročne. Voda má však aj ďalšie využitie, a to pre potreby hydroelektrárne. Madeira je totiž sebestačná aj v energiách.
GPS: (Riberio Frio) 32°44'01.4"N 16°53'00.3"W
Text a foto: Monika Babická
Preklad: O. Maňáková