Keby som sa v Škótsku mohol vrátiť iba na jediné miesto, bol by to buď odľahlý a opustený hornatý ostrov Harriss, alebo právom preslávený Skye. a čím viac nad tým premýšľam, tým viac víťazí Skye.
Keby som sa v Škótsku mohol vrátiť iba na jediné miesto, bol by to buď odľahlý a opustený hornatý ostrov Harriss, alebo právom preslávený Skye. a čím viac nad tým premýšľam, tým viac víťazí Skye.

Skye na malej ploche ponúka okrem lesov snáď všetko, za čím jazdia ľudia do Škótska. Nádherné hory a dramatické prírodné scenérie, vodopády, útesy, vresovisko, neuveriteľne zelené lúky, pálenice whisky, rybárne, krásne piesčité pláže, jazerá, oceán aj športové vyžitie.
Ráno som opäť vstal do hustého dažďa a po pravde sa mi na motorku sadnúť vôbec nechcelo. Nakoniec som ale ani trochu neľutoval, že som vyrazil. z mestečka Kyleakin pri moste na pevninu som so zastávkou na raňajky v Portree vyrazil rovno k môjmu najväčšiemu cieľu tohto dňa – skalnému útvaru The Quiraing.
Motorku som zaparkoval na blatistom parkovisku a za stáleho dažďa som vyrazil na cestu pod hrebeňom. s každým krokom som do topánok naberal litre vody, tiekla úplne všade. v tom momente mi to ale nevadilo. Majestátnu krásu miesta sa dá totiž len ťažko popísať. Tráva tu vďaka ohromnej vlhkosti a náročným podmienkam získala snáď najzelenšiu farbu, akú si vôbec viete predstaviť. Zo skál The Quiraing, ktoré každú chvíľu úplne zahalia ťažké šedé mraky, mnohými prúdmi prudko steká a padá voda a v diaľke sa rysuje línia členitého pobrežia.
Odrazu sa zdvíha prudký vietor a postupne odfúkava ťažké mraky. Vrcholovú cestu som už opustil, zišiel som o kúsok nižšie pod skaly a hore sa mi už nechce vracať. Napriek tomu sa mi naskytá nádherný obraz. Celú krajinu postupne osvetľuje poludňajšie slnko a zase sa strieda so šedými mrakmi. Lúče občas dopadnú aj na útvary The Quiraing a mrzí ma, že v takom silnom vetre ani nemá cenu pokúšať sa vzlietnuť s dronom.
Vietor sa ma síce pri ďalšej ceste každú chvíľu snažil zhodiť z motorky, posilnený hrejivým slnkom som ale našťastie bezpečne dorazil k ďalšiemu miestu, ktoré by bol hriech vynechať. Vodopády Mealt Falls padajú z vysokého skalnatého útesu rovno do oceánu a ani mi nevadilo, že si na ne kvôli zablokovanému a čiastočne zaplavenému parkovisku musím vystáť rad.
Za zastávku stoja aj vodopády Lealt Falls, ktoré sa nachádzajú len o kúsok ďalej smerom na juh. po prudkom daždi boli o to majestátnejšie. Čo im chýbalo na výške, to dohnala sila a hukot ohromného prúdu vody.
Na Skye by som rád zostal omnoho dlhšie, bohužiaľ ma ale tlačil čas, a tak som vyrazil na poslednú časť cesty Škótskom, o ktorej sa dočítate v poslednom dieli seriálu.
GPS: