Španielsko, Andalúzia – výlet za romantikou II.

Tí, ktorí v Alhambre bývali, sú už dávno preč, ale ich dom dýcha ďalej túžbou po kráse, láske a blaženosti. Zostal a zostane živým, pretože v sebe zhmotnil ľudský sen. Túlam sa v záhradách plných kvitnúcich kríkov, paliem, cyprusov a pomarančovníkov... Narcisy sa skláňajú k svojmu obrazu na hladine jazierka a voda im otvára belostné kvety lekien.

Prechádzam na nádvorie paláca Karola V. po zasnených vidinách, odhmotnenej architektúre Maurov, narážam na ohromný murovaný štvorec. Tony hmoty, masu sivého muriva... Oficiálna európska architektúra zhmotňovala nadosobnú ideu. Chrám ako symbol božej všemohúcnosti, palác – majestát vládcu, verejná budova – autorita a nadradenosť občanovi. Oproti tomu maurská architektúra je stvorená na obraz človeka, jeho veľkosti a túžbe. Je rozdrobená do detailov, ktoré sa spájajú a prelínajú. Neopovrhuje monumentalitou, ale neohromuje, nezdrvuje. Povznáša. Umenie tu bolo pre človeka, pre život, zdobilo ho a spríjemňovalo.

Nemôžem sa dočkať návštevy Generalife, sídla granadských sultánov. Voda je jeho hlavným stavebným materiálom. Zurčia ako pramienky, fontánky vytryskujú k oblohe a voda šantí v kaskádach. Záhrada je ďalším krásnym miestom tohto letného paláca. Je tvorená cyprusmi, citrusmi, myrtou, granátovníkmi, oleandrami, krušpánmi, ružami a mnohými neobyčajne krásnymi kvetinami. Prechádzam záhonmi a pavilónmi, visutými terasami a cestičkami na neveľkej ploche na strmom svahu...

Po prehliadke sa vydávam z kopca dolu cez park do centra a fotím si Alhambru zdola, ako sa pyšne vypína nad mestom. Smerujem k Albacínu na Mirador alebo tiež vyhliadku, odkiaľ sú tie najkrajšie fotky. Tu hrajú traja mladíci na gitary a sú snáď aj lepší než Paco de Lucía. Strhujúce rytmy gitary nenechajú nikoho chladným...

Pokračujem ku slávnej renesančnej katedrále, ktorá má gotické základy. Je dielom maliara a architekta Alonsa Cana, ktorý je vnútri tiež pochovaný. Najnavštevovanejšia je Kráľovská kaplnka, kde spočíva Ferdinand Aragónsky so svojou ženou Isabelou Kastílskou. Sú tu vystavené aj šperky, ktoré dala Isabela do zástavy, aby mohla financovať Kolumbovu výpravu. Ferdinand – pravý bojovník a víťaz nad Maurmi. Isabela – spoluvládkyňa, manželka, starostlivá gazdiná svojej krajiny, statočná a múdra žena.

Katedrála mala prekonať Alhambru, aby pútnici prichádzali užasnúť nad katolíckym veľchrámom a nad veľkosťou a mocou cirkvi. Napriek tomu väčšina z nich chcela vidieť orientálny palác pohanov, ktorý hravo prekonáva katedrálu utopenú v meste.

Pokračovanie nabudúce...

Text a foto: Sylvie Halouzková