V polovici 8. storočia boli Umajjovci vyvraždení potomkami Prorokovho strýka Abbása. Nová dynastia preniesla sídlo chalifa do Bagdadu. Ale všetci Umajjovci nezahynuli pri onej osudnej hostine, ktorú Abú-l-Abbás usporiadal na „počesť“ svojich priateľov. Dvaja z nich sa nedostavili a zmeškali tak svoju smrť. Bol to 19 ročný Abdarrahmán III. a jeho mladší brat. v roku 929 sa Abdarrahmán III. vyhlásil nezávislým umajjovským chalifom. Jeho nástupca Al-Hakam II. založil v Córdobe knižnicu so 400 000 vzácnymi dielami starej aj novodobej učenosti, t.j. matematiky, astronómie a medicíny.
A teraz už zapadá slnko, tak sa vydávam stopovať. Je pol deviatej a stále nič, musím prespať v stane pri rieke. Ráno mi ale dosť rýchlo zastaví auto a zanedlho som už v Seville.
Tak tu bol uväznený v kráľovskom väzení Miguel de Cervantes a napísal tu slávneho Dona Quijota. do centra idem MHD. Vôbec som netušila, aká je Sevilla veľká. Míňam obrovskú hubu, kde je vyhliadka a potom už smerujem ku katedrále, tej najväčšej v Španielsku! Keď bola v roku 1520 postavená, tak zatienila veľkosťou aj slávnu istanbulskú Hagiu Sofii.
V porovnaní s Córdobou alebo Toledom budete asi trochu sklamaní ako ja. Uličky sú úzke, je ľahké zablúdiť. Ale ja sa nebojím. Objavením správnej cesty nájdete aj kúsok seba. Zákutia, kam ste ešte nevkročili. Schopnosti, o ktorých ste ešte nevedeli. Sily, v ktoré ste neverili. Najlepším orientačným bodom je Giralda, teda zvonica slávnej katedrály. Ale v úzkych a krivých uličkách vám aj tak každú chvíľu zmizne. Sevilla podľa obrazu starého umenia už neexistuje. Sevillské krásavice už nechodia v mantilách, t.j. v závojoch prehodených cez vysoký účes s hrebeňom z korytnačky. Prijali svetovú módu, ale stále používajú vejáre pohybom plným ženskosti.
Sevilla bola založená v dobe kolonizácie ostrova fenickými a gréckymi moreplavcami. Hovorievalo sa jej Hispalis a dobyl ju aj Július Caesar. Neskôr patrila Vandalom, Vizigótom a zvlášť skvelú kariéru urobila za vlády Arabov. Pokiaľ bola Córdoba strediskom vedenia, potom Sevilla vynikala v hudbe a básnictve. Všimnite si, ako prísne znie samotný názov Córdoba, ale názov Sevilla akoby tancoval pri samotnom vyslovení...
V 12. storočí prišiel jej veľký čas. Almohadskí sultáni si v opevnenom paláci Alcázaru zriadili skvelý dvor s rozsiahlymi záhradami a vyzdobili mesto nádhernými stavbami a Veľkou mešitou. po dobytí Ferdinandom III. sa dvor maurských sultánov premenil na sídlo kresťanských kráľov. Keď sa centrum kastílskej moci prenieslo do Toleda, nastala doba zámorských objavov a Seville sa otvorila brána k blahobytu.
A už sa blížim k ohromnej katedrále. Legenda hovorí, čo si povedali stavitelia: „Urobíme katedrálu takú veľkú, že všetci si pomyslia, že sme sa zbláznili.“ Sakristiu zdobili umelci Murillo, Zurbarán a Morales. Je tu aj chrámový poklad – toľko drahokamov, strieborného filigránu, zlatom vyšívaných ornátov, krížov, relikviárov... Až oči krížia nad tým bohatstvom.
Pokračovanie nabudúce...
Text a foto: Sylvie Halouzková
Preklad: Oskár Mažgút