Jeho oficiálny názov je Kostol svätej Alžbety, ale práve pre svoju farbu ho miestni obyvatelia poznajú najmä pod jeho prezývkou – Modrý kostolík.
Nachádza sa na Bezručovej ulici vo východnej časti starého mesta v Bratislave - čo je pre cudzinca bez mapy celkom zaujímavá spleť ulíc, takže pokiaľ sa budete pýtať na cestu k nemu, je určite ľahšie použiť jeho prezývku a tým sa vyhnúť vysvetľovaniu o aký kostolík ide.
Začal sa stavať v roku 1909 a bol jeden z najúchvatnejších projektov budapeštianskeho architekta Edmunda Lechnera. Radil sa medzi prvé stavby, ktoré v tej oblasti vyrástli a podarilo sa im ho dokončiť za štyri roky. Zasvätili ho Alžbete Uhorskej, ktorá istú časť života prežila v Bratislave. Najskôr bol súčasťou školského areálu susediaceho gymnázia, kde slúžil ako kaplnka, neskôr sa od neho odlúčil.
Na prvý pohľad zaujme svojou nie moc zvyčajnou farbou pre svätostánky. Steny sú potiahnuté modrou omietkou, glazovaná strešná krytina je takisto v tomto odtieni. na hlavnej fasáde je talianska mozaika Sv. Alžbety. v kostolíku sú dva erby – erb mesta Bratislava a uhorský erb. Dvoj stĺpy lemujú hlavný aj bočný vchod. Na stenách trónia románske okná. Zdobí ho aj ornamentálna výzdoba – a tou je ruža. Ruža, ktorá je spojená s legendou o svätej Alžbete.
Tento rok oslavuje Modrý kostolík 114 rokov. Stále stojí na tom istom mieste a z rána ho tienia vysoké stromy na ulici, ktoré za tie roky stihli poriadne vyrásť. Väčšina návštevníkov, ktorí si prídu pozrieť Bratislavu, ho majú na svojom zozname pamiatok, ktoré jednoducho musia vidieť a určite to tak aj dlhé roky ostane.
GPS: