Turecko: Afrodisias – mesto zasvätené bohyni

Keď som do historického mesta dorazila, bolo okolo jednej hodiny popoludní, tak som si pochutnala na výbornej kofte (turecké mäsové guličky) v blízkej dedinke. Potom ma traktor pre turistov doviezol až k bráne mesta Afrodisias, centru umenia, ktoré preslávila aj škola sochárstva. Sochy odtiaľto akoby sa chceli každú chvíľu pohnúť a prehovoriť. Najskôr zájdem po kamennej mramorovej ceste až k bráne Tetrapylon, ktorá oddeľuje obyčajnú cestu od tej posvätnej do Afroditinho chrámu. Veľa pútnikov sa sem vypravilo, aby vzdali hold tejto bohyni krásy a lásky. do svätyne nemohol vstúpiť hocikto – pohybovali sa tam len kňazi a kňažky. v chráme bola zaručená beztrestnosť, takže mnohí slúžiaci boli utečenci, trestanci alebo zločinci. Bežný pútnik teda priniesol dary na nádvorie chrámu a zase odišiel. Uprostred svätyne stála obrovská socha bohyne Afrodity.

A ako to bolo s bohyňou Afroditou? Legenda hovorí , že bola zrodená z morskej peny. Nahá a žiariaca sedela v bielej lastúre ťahanej holubicami. Sladký a mierny západný vietor Zefyros ju zaniesol na ostrov Kytheru, ale vystúpila až na Cypre. Vďaka svojej kráse sa stala jednou z najmocnejších bohýň, ktorej neodolali smrteľníci ani bohovia...

Od chrámu vedie vyšliapaná cestička, ktorú prejdete asi tak behom desiatich minút a objavíte sa pri obrovskom dobre zachovalom štadióne, kam sa vošlo 30 000 divákov. Tak ten ma úplne nadchol. v prednej časti bol ešte špeciálne pristavaný priestor, akoby pódium, kde sa odohrávali gladiátorské hry a zápasy s divokými zvieratami.

Plná dojmov pokračujem cestičkou smerom k mestu, až prejdem k miestnym kúpeľom s krásnym bazénom ozdobeným torzom muža. Hneď vedľa je veľké Portico Tiberia s bazénom dlhým 265 m! Takže žiadna päťdesiatka olympijského bazéna, ale päťkrát väčší! Široký je 60 m, ale hlboký iba 1 m. Bývali tu mokrade a tak tu využili vodu z bažín do bazénu Portica a potom ju prepojovacím kanálom posielali rovno do kúpeľov.

V byzantskom období tu sídlil arcibiskup. v 6. storočí zmenili názov mesta na Stavropolis, t.j. mesto kríža, aby odstránili názov pohanskej bohyne. Ale to sa im nepodarilo. na to mali obyvatelia Afroditu príliš v láske. Neskôr zmenili názov na Caria a dnes turecky Geyre...

Pokračujem strmo nahor cez krásny Odeon pre 1 700 divákov. Býval dokonca aj krytý. Nasleduje výstup na kopec, kde bolo objavené najstaršie osídlenie mesta ešte predtým, ako vzniklo grécke mesto Afrodisias v 5. storočí pred n. l. – také, aké ho prechádzame dnes. a potom je nádherná vyhliadka na celé Portico a veľmi dlhý bazén, ktorý ani ešte nie je celý vykopaný. Dych sa mi tají...

Napravo máme divadlo, ktoré je tiež krásne zachované. Vošlo sa sem iba 8 000 divákov. Pochádza z helénskeho obdobia a v 1. storočí n. l. bolo zrenovované. Podľa nápisu bolo zasvätené Afrodite a ľuďom mesta. Javiskové priestory boli rozdelené na šesť miestností, najskorej šatní. v 2. storočí n. l. prebehala rekonštrukcia divadla, aby tu mohli prebiehať zápasy gladiátorov so zvieratami. za Seldžukov v 11. storočí n. l. si dole v divadle, vlastne na scéne, ľudia stavali domy. Vlastne bývali na doskách, ktoré znamenajú svet... na stavbu svojich domov využívali aj mramor z divadla a okolitých stavieb. Barbari...

Pokračovanie nabudúce...

Text a foto: Sylvie Halouzková

Preklad: Oskár Mažgút