
Rozhodli sme sa, že pôjdeme rovno za nosom, z diaľky sa pozrieť na vodopád, a potom pokračovať ďalej do hôr, avšak cestu sme nemali dôkladne naštudovanú. Vydali sme sa pozdĺž severného brehu jazera smerom na Bow Glacier Falls. Keď sme došli ku koncu jazera, cesta sa rozdvojovala – jedna vpravo: smer vodopády a druhá vľavo na Bow Hut.

Vydali sme sa vľavo, kde sa nám hneď po pár metroch objavil pred očami hlboký kaňon s divokou ľadovcovou riekou, cez ktorý sa kedysi zasekol obrovský kameň, ktorý sa teraz využíva namiesto umelo vybudovaného mostu na prejdenie kaňonu. Práve cez tento kameň teda pokračuje naša cesta. Chvíľu sa ide pozdĺž rieky, až cesta zablúdi do mierne stúpajúceho lesíku. po pravej strane stále obdivujeme hĺbku kaňonu a priezračnú farbu ľadovcového potoka. Cestička vedie miestami cez obrie balvany, ale nijako ťažký terén to nie je.

Slnečný deň je už v plnom prúde. Údolím prechádzame vyššie a vyššie. Rozmýšľame, či sa vydať vľavo smerom ku Crow Glacier alebo vpravo k Bow Hut, a tak sa priblížiť ku Bow Glacier. Cesta totiž nie je značená a už dávno sa nám stratila. Preliezame väčšie či menšie balvany, narážame na cestičku, ktorá zase medzi kameňmi po chvíli zmizne, a tak stále dokola. Stáčame sa vpravo, prekračujeme nie jeden potok, až dôjdeme k chate Bow Hut, kde sa zdá, že je možné prespať , ale bohužiaľ neviem, kde sa to dá zajednať a kde sa dajú zohnať kľúče. na vrchole poobedujeme s krásnym výhľadom do údolia. Dolu zostupujeme podobnou cestou, ale tento raz sa nám podarí cestičku nestratiť. Pri zostupe bolo krásne svetlo, teda veľmi pekný výhľad na okolité hory, potok, Bow Glacier Falls a Bow Lake.

Aby sme sa po ceste trochu osviežili, otestovali sme ľadovú vodu Bow Lake, kde sme naozaj dlho nevydržali. Celá cesta trvala 6 hod. (s 30 minútovou pauzou). za celú dobu sme nestretli jediného turistu, iba dole pozdĺž jazera. Okolie Bow Lake je nádherné pokojné miesto skoro bez civilizácie (ani mobilný signál tu nehľadajte).

Text/foto: Martina Brožková
Preklad: Oskár Mažgút