Kanada – rozoklaný Garibaldi Provincial Park

Garibaldi Lake – názov jazera, ktorý pozná asi každý, kto prechádza Whistlerom a pýta sa po „príjemnej“ túre. Pokiaľ vás už omrzelo množstvo ľudí prechádzajúcich uličkami Whistleru, vyrazte k Garibaldi Lake – prespať pri jazere a preskúmať divočinu jeho okolia.

Keďže sa opäť nachádzame v provinciálnom parku, musí sa tu platiť poplatok za stanovanie (10 CAD za osobu). Peniaze sa nechávajú v obálke pre ne určenej a hádžu sa do špeciálnej schránky, ktorú rozhodne neminiete. Stanuje sa na vyhradených miestach označených číslami. Tieto miesta určené pre kempovanie sú rozosiate po lese, všetky sú blízko jazera. Sú tu vybudované kuchyne (sheltery) so stolmi, kde sa nechávajú všetky potraviny, aby nelákali divokú zver. Divokú zver síce naše jedlo nelákalo, ale aj tak sme o pár zásob prišli kvôli hladným myšiam, ktoré nám vyrabovali chleby a ochutnali jablká. z tohto dôvodu si tašky s jedlom radšej priviažte na pripravenú šnúru pod stropom. Toalety tu nájdete v podobe drevených nevoňavých kadibúdok.

Cesta k jazeru je dlhá 9 km. Ide o vcelku príjemnú širšiu cestu, ktorá však mierne stúpa – mierne, ale zato neustále (6 km v kuse). Miestami sa vám bude zdať, že za chvíľu pôjdete po vrstevnici, ale nenechajte sa pomýliť. Cesta vás dovedie naozaj na vrchol, kde sa vyrovná a vedie ďalšie 3 km po vrstevnici k jazeru.

Od jazera sú najtypickejšie 2 varianty výletu (pokiaľ sa tu nocuje). Prvý je na Panorama Ridge, čo je vrchol na severnom brehu jazera vedľa ľadovca Helm Glacier. od jazera na Panorama Ridge vedie 7 km dlhá cesta okolo menších jazier - Mimulus a Black Tusk Lake.

Druhý variant je výstup na Black Tusk (2 316 m n. m.), ktorý je od jazera vzdialený 5,5 km. Tento výstup sme si vybrali kvôli nie úplne ideálnemu počasiu (aj keď sme pôvodne chceli stihnúť oba v jeden deň). k Black Tusk cesta od jazera stúpa, až sa dostanete na tzv. Black Tusk Meadows. To sú farebné lúky, sem tam menšie jazero, lesy a výhľady na dva neďaleké šedo – žlté – zelené vŕšky. v diaľke sa nám otvoril pohľad na inverziu a špičky hôr na protiľahlom hrebeni a taktiež na Garibaldi Lake, Mimulus a Black Tusk Lake. Bohužiaľ už vtedy pršalo.

Ďalej sa pokračuje po kamenistej ceste až pod vrchol Black Tusk, kde je nápis, že neodporúčajú vyliezť až na vrchol. Cesta ďalej nevedie, ale za dobrého počasia tam turisti chodia na vlastné nebezpečenstvo po kamennom poli. My sme túto variantu nezvolili, keďže sme po boku cedule stáli už v hustej hmle, ktorá sa prevaľovala zo strany na stranu.

Pod Black Tusk a späť k jazeru nám cesta zabrala 3,5 h. Túto cestu naozaj odporúčam, jedná sa totiž o kúzelnú prírodu. v našom prípade dokonca bez ďalších turistov, možno tiež kvôli počasiu. na celý tento deň bola asi najhoršia predpoveď za posledných 14 dní, ale toho sme sa nezľakli a hory a jazero si naopak parádne užili.

Text a foto: PR, Martina Brožková

Preklad: Oskár Mažgút