Posilnenie svalov ruky – cesta k lepšiemu lezeniu II.

Tréning samozrejme vždy začína pretiahnutím, nasleduje mierne rozlezenie a zdolávanie ciest, ktoré sú človeku na pohľad blízke, na ktoré si verí. Dobré je skúšať liezť aj cesty, ktorých chyty človek nemá tak rád (malé lišty, chyty na trenie atď.) alebo majú neobľúbený charakter(previs, špára atď.) Dôležité je sa toho nebáť a skúšať to, iba tak bude dochádzať k zlepšeniu, ktoré pocítite aj vy sami.

Posilňovanie môže byť analytické (posilňovanie jednotlivých svalov či svalových skupín s rovnakou funkciou), avšak lepšie sú v tomto prípade komplexnejšie cvičenia. Pri lezení sa zapája veľké množstvo svalov, ktoré sú zapájané vo svalových reťazcoch (diagonálne), tie vychádzajú z vývojovej kineziológie. Dokonca aj vo fyzioterapii (zdravotnícky odbor, ktorý je zameraný na liečbu funkčných porúch pohybového systému) sa k liečbe pohybových porúch využíva lokomočný vzor plazenia (často používaný v lezení, avšak vo vertikálnej polohe), ktorý je človeku od narodenia prirodzený. Keďže je to komplexný pohyb, ktorý využíva zapojenie viacerých svalov v určitom časovom slede. Ideálne je cvičiť s váhou vlastného tela, popr. s malou záťažou pri vysokých počtoch opakovaní, keďže chceme skvalitniť výdrž svalových vlákien, ktoré sú dôležitým bodom tréningu a pre lezcov sú nevyhnutné.

Rovnako je veľmi dôležité posilniť hlboké svaly trupu, aby sa skvalitnila posturálna stabilizácia. Je to dynamický proces zaistenia vzpriameného držania tela (spevnenie segmentov tela) proti pôsobeniu vonkajších síl (predovšetkým tiažovej sily) Teda tzv. stabilita človeka počas pohybu, pri ktorej sa aktivujú svaly vo vrstvách od najhlbších a najkratších po povrchové a dlhé. Dlhé povrchové svaly (tzv. fázické svaly) sa omnoho rýchlejšie unavia než krátke hlboké svaly (tzv. tonické svaly). z toho vyplýva, že je veľmi dôležité, aby nedochádzalo k preťaženiu dlhých svalov, čo by mohlo viesť k funkčným poruchám a úponovým bolestiam.

Jednou z veľmi efektívnych možností, ako zlepšiť posturálnu stabilizáciu je tréning na slackline (popruh natiahnutý vo vzduchu, po ktorom sa chodí). Slackline nie je nikomu bližší než práve lezcom, keďže autori tzv. slackliningu boli práve lezci - Jeff Ellington a Adam Grosowsky. Tí si v Yosemitskom údolí (Kalifornia, USA) krátili chvíle pri nevľúdnom počasí balansovaním na reťaziach v kempingu a postupne začali chodiť po tubulárnych lezeckých materiáloch, až sa začal vyrábať plochý nylónový popruh práve pre tento účel. Takto postupoval vývoj teraz veľmi modernej aktivity menom slacklining. Predpokladám, že zakladatelia netušili, k čomu všetkému je slacklining človeku prospešný.

Text a foto: Martina Brožková

Preklad: Oskár Mažgút