Slovensko: Bezpečne na hory II. – Vysoké Tatry

Počas zimy chodíme do Vysokých Tatier hlavne kvôli lyžovaniu, no niektorí z nás aj na túry. Mráz je jedno z nebezpečenstiev zimnej turistiky, ktoré na nás v zime číha. v denných podmienkach obvykle dosahuje -10 až -15 °C. Už pri týchto mínusových teplotách môže pri nedostatočnom chránení dôjsť k omrzlinám končatín, ale aj niektorých častí tváre (hlavne ak je veterno). No pri extrémnych teplotách (okolo -30 °C), ktoré sa v danej oblasti vyskytujú pomerne často, je potrebná nielen špeciálna výstroj, ale aj aklimatizácia.

Pokiaľ už máme pocit, že nám meravejú prsty, začneme nimi intenzívne pohybovať, aby v nich opäť začala prúdiť krv. Aj tvár si treba častejšie kontrolovať, lebo ak sa objavia nepravidelné biele miesta, je to už dôsledok počiatku omŕzania. Takto postihnuté miesta je nutné okamžite premasírovať a potrieť ochranným krémom.

Sneženie so sebou obvykle prináša oteplenie, no aj výrazne mení stabilitu snehovej pokrývky a zároveň znižuje viditeľnosť a orientáciu v teréne. Preto je potrebné čím skôr ukončiť túru a dostať sa na najbližšiu chatu alebo zísť do doliny. v prípade skupinovej turistiky je potrebné udržiavať aj akustický kontakt. Pokiaľ sa sneženie spojí s intenzívnym vetrom a nastane víchrica, môže to mať fatálne následky. v prípade, že uviazneme v neutíchajúcej víchrici je potrebné si vykopať záhrab, ktorý treba spevniť kvádrami snehu a z vrchu prikryť. Zabúdať nesmieme ani na vetrací otvor. v záhrabe potom môžeme v bezpečí prečkať, kým sa poveternostné podmienky nezlepšia.

Nebezpečenstvo na nás číha aj vo forme odmäku, kde na strmších svahoch môže dôjsť k splazom, ktoré poľahky strhnú aj človeka a spôsobia mu zranenia. Preto je potrebná vizuálna kontrola svahu, aby sa včas predišlo zásahu šmýkajúceho sa snehu. Inak to nie je ani s jarným snehom, ktorý je na rozdiel od letného mimoriadne mäkký, plný vody a nesúdržný. Pokiaľ prechádzame snehové polia, hrozí nám , že sa prepadneme. Ak taká situácia nastane, je potrebné okamžite roztiahnuť ruky, zvrtnúť sa a predkloniť. Azda najväčším nebezpečenstvom sú lavíny. Prevencia začína ešte pred samotnou túrou a to v podobe informovania sa o aktuálnom stave terénu na Horskej záchrannej službe. Typickou vlastnosťou lavín vo Vysokých Tatrách je menší rozmer oproti iným pohoriam. Lavíny spravidla padajú v úzkych žľaboch, ale aj v dolinách. Pokiaľ je vyhlásený 4. stupeň lavínového nebezpečenstva neodporúča sa zimná túra. Už pri 3. stupni by sa menej zdatní turisti a lyžiari nemali ponáhľať do hôr. Pokiaľ sa predsa len vyberieme na túru, netreba zabúdať na povinnú protilavínovú výbavu, akou je lopata, sonda a vyhľadávač. na podozrivý svah by mala vstupovať vždy len jedna osoba, ktorá v žiadnom prípade nesmie stúpiť na snehový prevej, pretože by to mohlo mať katastrofálne následky. Pri páde lavíny treba v čo najkratšom čase vyhľadať a vyslobodiť zasypaného. Ak sa nám to nedarí, okamžite kontaktujeme Horskú záchrannú službu.

Pokiaľ nás zastihne noc niekde na zasneženom hrebeni Tatier, jedná sa vždy o kritickú situáciu, nakoľko nočné teploty klesajú hlboko pod bod mrazu. Ak sa k tomu pridá vietor, začína sa doslova boj o život. Preto sa treba v predstihu pripraviť na núdzové prenocovanie. v ideálnom prípade si postavíme stan, alebo záhrab, prípadne iglu. Treba si na seba obliecť všetko to, čo máme v batohu. Ak máme so sebou sviečku, zapálime ju. v našom úkryte nám dokáže zdvihnúť teplotu až o 4 °C. Samozrejme kontaktovať Horskú záchrannú službu a čo najpotrebnejšie popísať našu polohu. Ďalším nebezpečenstvom môže byť hmla. Ešte kým prichádza, musíme si zapamätať čo najviac detailov, ako sú napríklad stromy, skaly, tvary hrebeňa... Najlepšie je počkať kým hmla ustúpi. Pokiaľ by mala dlhotrvajúci charakter, ideálne je neriskovať a vrátiť sa späť po pôvodnej trase do doliny, respektíve k najbližšej vysokohorskej chate.

Tento článok zachytáva len malé množstvo nebezpečenstiev, ktoré sa vyskytujú vo vysokých horách. Zodpovedná príprava a spoľahlivá výbava eliminujú možné riziká.

Text: Oskár Mažgút

Zdroj a foto: hory.sk