Ako všade na horách, aj na území Západných a Nízkych Tatier na nás číha mnoho nástrah. Aj obyčajný dážď môže na horách predstavovať značné nebezpečenstvo. Obzvlášť na štrkovito-hlinitom povrchu, ktorý je typický pre toto územie, sa znižuje priľnavosť obuvi a to významne zvyšuje riziko pošmyknutia. Pokiaľ nás zastihne prívalový dážď, ktorý významne zmení priechodnosť chodníkov, treba urýchlene prerušiť túru, vyhľadať nejaký vhodný prístrešok a prečkať , kým sa poveternostné podmienky nezlepšia. po daždi musíme pri prechode šmykľavým, štrkovito- blatistým povrchom zvýšiť svoju pozornosť .
Dažďová voda na území Západných a Nízkych Tatier spravidla odteká podstatne pomalšie, než napr. vo Vysokých
Tatrách. Ak dážď neutícha, ba naopak prejde do búrky, treba čím skôr ukončiť túru a zostupovať do nižších zalesnených častí, nakoľko v hrebeňovitých partiách na nás okrem bleskov číha aj tzv. zemný prúd, čiže zelektrizovanie povrchu zasiahnutého bleskom. To sa šíri aj po skalných rebrách a žľaboch od hrebeňa. Pri zásahu hrebeňa bleskom sa môže uvoľniť skalné podložie, a to by mohlo mať pre nás, turistov, fatálne následky. Ideálnym úkrytom pre danú situáciu sú turistické prístrešky alebo opustené salaše.
Hmla v týchto pohoriach vzhľadom na charakter chodníkov a ich jednoznačné smerovanie nepredstavuje zvýšené nebezpečenstvo straty orientácie. Napriek tomu treba zvýšiť opatrnosť pohybu a v prípade skupinovej turistiky dbať na akustický kontakt. Ak sa schyľuje k večeru a my vieme, že zostup by bol veľkým rizikom, v dostatočnom predstihu sa pripravíme na núdzové prenocovanie. Vyhliadneme si miesto, pokiaľ možno chránené pred vetrom a dažďom. za dobrého počasia možno prespať v týchto pohoriach prakticky kdekoľvek.
Horúčavy spôsobujúce prehriatie, dehydratáciu či úpal organizmu sa vyskytujú len sporadicky. Zväčša k nim dochádza len pri dlhom stúpaní od hranice lesa po hrebeň. Preto netreba zabúdať na pitný režim , na častejšie prestávky, pokiaľ sa dá v chládku pod skalným blokom alebo kosodrevinou. Všetka voda vyskytujúca sa vo vysokohorskom prostredí Západných a veľkej časti Nízkych Tatier je veľmi nízko mineralizovaná. Môže spôsobiť ďalšiu dehydratáciu, preto jej treba dodať minerálne látky a to napríklad rozrobením iónového koncentrátu či šumienky. Primerane mineralizované zdroje vody sa vyskytujú len vo vápencových oblastiach Nízkych Tatier.
Kráľovstvo hôľ, skál, lesov netreba nikdy podceňovať. Svedomitá príprava je základom pre úspešne zdolanie akejkoľvek túry bez nepríjemných zážitkov.
Text: Oskár Mažgút
Zdroj a foto: hory.sk