ČR, Šumava – raj nielen pre bežkárov

Prvý výlet sme začali na parkovisku Pláne a naším vytýčeným cieľom bola Horská Kvilda. Počasie nám celkom prialo, tak sme nasadili lyže a z Plání sa vydali smerom na Churáňov po značenej a upravenej ceste pre klasiku aj korčuliarsky štýl. za chvíľu sme už míňali okraj lyžiarskeho areálu Kobyla, kde sa nachádza prvé občerstvenie v bistre na vrchole zjazdovky. po krátkej zachádzke k rozhľadni Churáňov sme pokračovali pôvodným smerom. na rázcestí V Polci sme odbočili západným smerom na Churáňovský vrch a onedlho sme sa pripojili na Šumavskú magistrálu.

Keďže v tento deň neboli žiadne preteky, zišli sme sa pozrieť aj na lyžiarsky areál Zadov a vyskúšali sme si aj pretekárske trate. Stúpania aj zjazdy boli trochu náročnejšie, až sa nám podarilo doraziť na Zlatú Ptilbu, kde sme sa opäť pripojili na bežkársku magistrálu. na Ranklovskej rovine bola možnosť skrátiť si cestu priamo po magistrále na Horskú Kvildu, ale my sme pokračovali ešte smerom k Trom jedliam, kde sa okrem iného nachádza aj odbočka na zaniknutú osadu Ranklov a pamätné miesto na miestneho rodáka Seppu Rankla, (vlastným menom Josef Klostermann z Ranklova). Josef bol údajne vysoký až 210 cm a pravdepodobne bol predkom spisovateľa Karla Klostermanna – stal sa predlohou pre jednu z jeho románových postáv v knihe „V šumavskom raji“. od Troch jedlí sme po rovinke pokračovali k bývalej sklárskej osade Zhůří a odtiaľ už na Horskú Kvildu. Svoj výlet sme zakončili občerstvením v hoteli Rankl.

Druhý deň sme vyrazili z Filipovej Huty s cieľom doraziť väčšou či menšou okľukou cez Modravu do Srní. Pretože nám počasie prialo, vydali sme sa smerom na Vtáčiu nádrž. Stúpanie nebolo náročné, a navyše sa striedalo s rovinkami a miernym zjazdami. Pri Vtáčej nádrži sme sa napojili na Šumavskú magistrálu a po nej sme pokračovali smerom k rázcestiu na Stratenom. Kto mal záujem, urobil si ešte zachádzku na vyhliadkové miesto Březník.

Od rázcestia na Stratenom nás už čakal len pozvoľný zjazd pozdĺž Modravského potoka až na Modravu. po príjazde na Modravu sme nemohli len tak obísť Múzeum Dřevák a nedávno otvorený pivovar Modrava – Lyer so štýlovým pohostinstvom. po malom občerstvení sme sa vydali ďalej príjemnou cestou pozdĺž Roklanského potoka a Rybárenskej slatiny smerom na Javoří pílu (v týchto miestach vedie súbežne so Šumavskou magistrálou aj široká cesta pre peších). na rázcestí pri Javoří píle sme zabočili smerom k Trojjazernej slatine. po kratšom stúpaní nás od rázcestia Pod Oblíkem opäť čakal zjazd (skraja trochu prudší) až na Hakešickú cestu, vystriedaný dlhou rovinou s miernym klesaním pozdĺž prúdu Vchynicko-Tetovského kanálu. na rázcestí Pod Kostelným vrchom sme už potom odbočili severne a za chvíľu sme dorazili do Srní. na odpočineok sme si vybrali malý miestny pivovar s penziónom u Zlatého Srnca, kde sme nabrali stratené sily.

Ďalší deň sme sa rozhodli vyraziť na okruh okolo Prášil s cieľom navštíviť jazero Laka. Najprv nás čakala pomerne príjemná cesta proti prúdu Prášilského potoka k Frantovmu mostu, stúpanie bolo potom trošku náročnejšie. na rázcestí Gsenget, ktoré je príznačne opatrené aj tabuľkou s unikátnym kódom pre ľahké určenie polohy v teréne počas prípadnej záchrannej akcie turistov, sme sa občerstvili z vlastných zásob a ďalej pokračovali vo výstupe. Minuli sme zvyšky osady Horné Ždánidla a konečne sme u Zlatého stolčeku dosiahli vrchol. Potom nás už čakal len príjemný zjazd, počas ktorého sme museli byť pozorní, aby sme neminuli odbočku k jazeru. Bohužiaľ sa zhoršilo počasie, takže sme odbočku síce neprehliadli, ale jazero Laka sa nám v hmle nemohlo predviesť v celej svojej kráse. od jazera pokračovala väčšina z nás v pozvoľnom zjazde smerom k Hôrke, kde sme sa napojili na Šumavskú magistrálu a po nej zišli do Prášil. Dobrodružnejší lyžiari pokračovali od jazera Laka vyšliapanou lyžiarskou stopou po červenej a žltej turistickej značke na tzv. Ruskú križovatku, odkiaľ následne zišli k Hôrke po upravenej širokej lyžiarskej ceste. V Prášilách sme sa zastavili v hostinci u Michala a v cukrárni Pampeliška.

Posledný deň nášho pobytu sme kvôli zhoršeniu kvality snehovej pokrývky v nižšie položených lokalitách opäť vyrazili na Modravu s cieľom dostať sa na Kvildu. Unavenejší z nás sa vydali najkratšou cestou cez Filipovu Huť a odtiaľ skratkou pod Březovou horou rovno na Kvildu alebo po Šumavskej magistrále cez Horskú Kvildu. Ostatní zvolili trasu síce taktiež po Šumavskej magistrále, ale proti prúdu Modravského potoka – smerom k Vtáčej nádrži a odtiaľ dlhým stúpaním až na Čiernu horu.

Na záver môžem len povedať, že návštevu Šumavy aj v zime vrelo odporúčam. Je tu rovnaká kvalita služieb ako v Jizerských horách alebo v Krkonošiach, k tomu nádherná príroda s odlišným rázom. a je tu výrazne menej turistov.

GPS: